Ako blesk

Cestovať rýchlovlakom bol môj sen. Minimálne odvtedy, čo som si vyskúšal rýchlovlaky v Poľsku, na trati Varšava – Gdaňsk. Už vtedy som na vlastné oči videl, čo je to, byť rýchly ako blesk a aké je príjemné cestovať v reštauračnom vozni.

Sieť rýchlovlakov v Taliansku patrí medzi najrozvinutejšie v Európe. Je moderná, rýchla a spája hlavné mestá a regióny. Úsek, ktorý sme takto podnikli, Rím – Miláno je jeden z najvyťaženejších železničných úsekov v Európe. Lístok na túto trasu bol pomerne drahý. Za dva lístky sme zaplatili 99 eur. Kto chce však zážitok, musí peniažky obetovať. Zasa nechodíme túto trasu každý deň. Najrýchlejší spoj je modernejšia Frecciarossa 1000, idúca 300-360 km/h. My sme sa vtedy akurát s Jankou škriepili a ona sa pri objednávaní lístkov uklikla. A tak sme šli troška pomalšou mašinkou Frecciarossa. Dosahuje maximálnu rýchlosť iba 300 km/h. Keďže cena lístka bola rovnaká, bol som troška napajedený. Tak nabudúce..

to bola ešte „slabota“

A takto kráska vyzerala:

Kráska v Miláne

Takto sme sa „rozšupli“

Veľmi som sa tešil, čo si ja z reštauračného vozu objednám. Drahé, nedrahé, skrátka na pána. Niečo iné, je, ale snívať, v pohodlí domu a niečo iné, keď v tej situácii ste. Ako sa akurát cítite (my sme cestovali 8:10 hod. – 11:39hod. čiže 3:29. Tou rýchlejšou vlakovou súpravou by to bolo 3:01) Boli sme akurát po výdatných raňajkách v hoteli, kde sme sa celkom napráskali a tak ten nákup v reštauračnom vozni bol už viac ako symbolický. Kúpil som jednu takúto dvojdecovú limonádu s ľadom.

Kto by čakal, že vlak bude málo obsadený vzhľadom na cenu, prípadne, že v ňom budú hlavne turisti, ten by sa šeredne zmýlil. Vlak bol plný do posledného miestočka, väčšinou miestnymi. Taliani cestovanie rýchlovlakmi skrátka milujú.

A ako sa pri takej rýchlosti cítite? Je niečo poznať? Tu vás možno troška sklamem. Pocitovo je to rovnaké, ako keď si to šiniete iba 100kou. Akurát neprejdete za tri hodiny polovicu talianska. Tá vzdialenosť je pre mňa ohromujúca. A toalety boli vždy čisté 😊

My sme išli vyznačenú časť trasy (foto: internet)

Miláno

Čo ma na Miláne prekvapilo, bola drahota, oproti Rímu. Áno, Miláno je (spolu s Parížom) centrom Európskej módy, a áno, sídlia tam všetky známe svetové značky a bla bla.. ale mylne som si myslel, že oproti Rímu budú ceny podobné, možno iba mierne drahšie, najskôr ani to. Figa borová. Ak ste niekde niečo našli, čo bolo oproti Rímu dva krát drahšie, bola to dobrá cena! Drahšie sa dalo nájsť veľmi ľahko.

Čo vidieť v Miláne, teda to najznámejšie, som si v rýchlosti pozrel. Zasa neboli sme tu veľmi dlho, jeden deň sme sem vlakom prišli a na druhý deň už odtiaľto odlietali. Aj tak sa mi podarilo malé paux-pas. Išli sme pozrieť Milánsky dóm Duomo, najkrajšiu a najznámejšiu pamiatku Milána, klasika, no a za vstup pýtali na môj vkus celkom veľa peňazí. Nevadí, nejdeme, nemusím vidieť všetky kostoly z vnútra, povedal som si. Až doma som sa, ale dozvedel, že sa tu nachádza slávna „Posledná večera“ od Leonarda da Vinci. Či by som šiel? Pravdu povediac neviem. Videl som veľa krásnych diel aj počas tejto túlačky vo Vatikáne. Štve ma ale fakt, že som bol taký kúsok pri nej a vôbec som to nevedel.. nenaštudoval som si to dobre..

Slávna Milánska katedrála „Duomo“

Okrem toho je známe operné miesto La Scala. Síce nie som nejaký operný fanúšik, ale toto je mega známe miesto. Navyše sa nachádza v centre. A tak sme ju (aspoň zvonka, zadarminko) museli vidieť.

Slávna talianska opera La Scala nevyzerá z vonka tak prepychovo, ako z vnútra

No a čo by to bolo za mesto, kedy nemalo vlastný hrad. Ten Milánsky sa volá Castello Sforzesco (Sforzeovský hrad) a bol postavený v 15. storočí. Hrad mal priekopy a bastióny – vidno ich dodnes, pôsobí však skôr ako pevnosť, než romantický zámok. A ešte jedno: Nádhernú fontánu má pred vchodom:

fontána a hrad Sforzesco

Hrad slúžil ako vojenská pevnosť, sídlo vládnucej rodiny, neskôr ako baroková rezidencia a rakúska vojenská kasáreň. V 19. storočí hrozilo jeho zbúranie, ale architekt Luca Beltrami začal v roku 1893 rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá mu dala dnešnú peknú podobu. Večer je hrad krásne osvetlený, mnohí Milánčania ho berú ako miesto pre prechádzky a oddych. My sme ho, ale mali kus od ruky, na večernú návštevu a v Miláne sme boli relatívne krátko. A tak sme hrad videli iba cez deň. Nuž, možno nabudúce..

Hoc olympijské hry v Miláne a Cortina d’Ampezzo sa majú konať až vo februári 2026. Už teraz boli pripomienky na ich konanie. Marketing je marketing, netreba ho podceniť.

príprava na olympijské hry

A tak sme aj takéto videli. Uvidíme, kto z našich športovcov bude nakoniec štartovať, budeme isto držať palce – u televízorov..

No a ako by to bolo, aby sme aj v Miláne neochutnali pizzu? Pizzu mám rád a takú tu taliansku doma neochutnám (u nás doma sa robia pizze na americký štýl) a tak som ani veľmi vymýšľať nechcel..

talianska pizza „po druhé..“