Neviem, ako to majû s chôdzou iní SMkári, ale ja takto:
Prakticky od zistenia diagnózy sa snažím chodiť. Poviem to úprimne, teraz je to 10.000 krokov/deň.
Ja viem, mnohí sú radi za akékoľvek menšie číslo. Prosím, neberte to ako dáku „modlu“, či moje odporúčanie, či niečo z kategórie „ten sa má“.
Ja to mám skrátka takto. Ale nie vždy to bolo tak. Často som s chôdzou experimentoval. Bol napríklad rok, keď som chodil iba polovicu krokov. Prečo? No, lebo ja som so zásady lenivec. A prečo som si vymyslel práve toto číslo? Poviem Vám, dopracovať sa k nemu, nebolo vôbec rýchle a ani ľahké. Ale ani dáke lekárske odôvodnenie za tým nehľadajte 🙂
Mám rád túlačky, a všimol som si, že denne pri nich nachodím okolo 15.000 krokov. Ľahšie je mi dať 15.000 krokov keď v bežný deň nachodím a mám natrénované 10.000 krokov.
Poviem pravdu, keď som mal natrénovaných 5.000 a na dovolenke nachodil zrazu trojnásobok, bol som veľmi vyčerpaný. Tmolil som sa, nevládal som, ku koncu som mal problém dôjsť na zjednané ubytovanie. 🤮 A to som bol celỳ deň bez batohu, úplne maľahko.
Inak keď jeden deň nachodím menej krokov, a mám nachodiť rovnako ako deň predtỳm, už sa mi nechce. Som viac unavený..
Práve kvôli únave je pre mňa chôdza doobeda ľahšia, ako poobede.
K už spomínanèmu číslu som sa nedostal náhodou. Sú za tým hodiny tréningu..
Prečo to ale všetko spomînam? Nie, nechcem sa nijako vyvyšovať a mám aj rešpekt. Lebo pre niekoho to vôbec neni waou číslo. Keď niečo „dám“ ja, pravdepodobne to dáte i Vy! Možno nie hneď, ale ako ja – postupne. A keď to bude menej? Čo na tom záležî! Dõležitejŝie je, že sa budete cítiť o trośka lepšie. Ak sa pokúsite. A o to ide, nie o dáke pofidérne čísla..
