Deň prvý, let a Lisabon

Tento deň sme leteli do Lisabonu a leteli sme skutočne v neskoršiu hodinu. Žiadne skoré vstávanie. Odlietali sme o 13:50 z Viedne, takže sme sa aj s dvojhodinovým check inn-on a presunom mohli vyspať do sýtosti. Do Lisabonu sme prileteli po 3 hodinách a 45minútach letu, niekedy poobede, okolo 16:35. Autobus nás odviezol na hotel a pre dnešný deň nám ufujazdil. No my, poznávania chtiví sme hneď aj tak nabehli do ulíc. Najskôr sme však potrebovali utužiť kolektív! A ten sa najlepšie utuží pri miestnom nápoji zvanom Ginja. „Ginja je portugalský likér vyrobený z aguardente (z brandy alebo silného vína), ktorý bol obohatený o višne, cukor a škoricu. Ginja je obľúbeným nápojom nielen pre domácich, ale aj pre turistov, a to z dobrého dôvodu; je chutná, cenovo dostupná a nepopierateľne symbolická pre portugalskú kultúru.“ A tak sme ochutnali prvú Portugalskú „špecialitu“.

Pozreli sme si, ale i stred mesta, ikonický výťah Santa Justa (vyhliadka na Lisabon, kde sme, ale neboli). Skončili sme pri pobreží a porozprávali si o miestnych tradíciách najmä tých študentských, ktoré boli aj inšpiráciou pri písaní Harryho Pottera. Autorka Harryho Pottera totiž v Portugalsku niekoľko rokov žila. Pozreli sme si i miestny Víťazný oblúk, Arco de Triumfo da RuaAugusta.

Praça do Comércio – najhlavnejšie námestie

Je čas, vybrať sa ďalej. My sme sa vybrali ku kostolom. A začiname pekne „zostra“, priamo Lisabonskou katedrálou. Tá tu je od 12.storočia a stavať ju začali hneď po vyhnaní Maurov z Lisabonu (rok 1147). Od tej doby slúžila katedrála hlavne Portugalským kráľom. Veľmi veľa ich tu bolo korunovaných. Pochovaní sú tu však iba dvaja: Alfonso IV a jeho manželka Beatriz.

Katedrála Lisabon – Santa Maria Maior de Lisboa, alebo Sé de Lisboa

Miestnu katedrálu sme si nemohli nechať ujsť, rovnako aj túto zvyklosť a tiež nám už poriadne škvŕkalo v žalúdku. A čo sme si dali? Grilované makrely, tie sú tu v Portugalsku bežné a typické.

V Lisabone

Ako to, že je ešte tak svetlo? Nuž Portugalci majú oproti nám hodinku k dobru. A tak, keď u nás je desať hodín a všetcia zaspávajú, tam je krásnych deväť 😊Večer, môžeš začať.

A tak sme sa vydali, pozrieť si nočný Lisabon.

Nočný Lisabon

Na tomto mieste bude Janka určite protestovať: Neboli to totiž úplne všetky zážitky z dnešného dňa. Okoštovali sme totiž aj miestne Pastel de Bacalhau. Keď si to teraz kvôli písaniu googlim, sú to také portugalské krokety. Mali dva druhy. Syrový a ako inak tresčí. Janka, tým, že má laktózovú intoleranciu si dala ten tresčí, ja som ochutnal ten syrový. Nebolo to zlé, ale už aj väčšiu „baštu“ som jedol. Ale to tak býva. Nie vždy všetko musí byť „neodolateľné“. Neviem ako Janke, ale mne toto zo všetkého, čo sme v Portugalsku jedli chutilo najmenej. Ale pritom, nebolo to zlé, viete ako to myslím..

Pastel de Bacalhau

Belém

Ďalší deň sme zavítali do štvrti Belém. Robia tu typickú a vynikajúcu portugalskú špecialitu Pasteis de Belém, sídli tu prezident a je tu jeden, so siedmich divov Portugalska. Že neviete, čo je sedem divov Portugalska? Vysvetlím. Budete sa diviť.. 😊

Belémska veža ( portugalsky : Torre de Belém ) je opevnená veža v Lisabone , v mestskej štvrti Belém. Bola postavená na začiatku 16. storočia v tzv. manuelskom štýle, (čo je finálna fáza portugalskej neskorej gotiky). Táto obranná, ale napriek tomu elegantná stavba sa stala jedným zo symbolov mesta. Je tiež jedným z pamätníkov portugalského veľmocenského postavenia počas obdobia veľkých námorných objavov na prelome 15. a 16. storočia. Roku 1983 bola zaradená, spoločne s blízkym kláštorom rádu Svätého Hieronýma, na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Je postavená v mori. Postupom času, je ale čím ďalej tým bližšie pevnine.

Belémska veža v Lisabone

Sedem divov Portugalska..

Sú to historické stavby, ktoré si za div Portugalci vybrali sami. Niečo ako „tieto pamiatky musíš v Portugalsku vidieť“. Odborná komisia, spolu s ministerstvom kultúry Portugalska vyberali z 793 „divov“, a potom postupne divy škrtali. Až ich bolo 21. Potom nastúpila verejnosť, ktorá online, sms-kou, či telefónom, vybrala konečných 7.

A aké to sú?

kláštor Hieronymitov v Lisabone
Belémska veža v Lisabone
Palác Pena v Sintre (kúsok od Lisabonu)
kláštor v Batahli
kláštor v Alcobace
hrad Óbidos
hrad v Guimaräesi

Boli sme sa pozrieť v blízkosti divu 1 a tým bol pre nás kláštor Heronymitov. Je to veru ozajstný div. Tá rada na vstup, bola ozaj hodná obdivu 😊 Takže sme sa pred ním iba vyfotografovali a išlo sa ďalej.. do bývalej vodnej elektrárne. Je tam krásny pohľad na vodu a Lisabon.

Div 1 – kláštor Hieronymitov, pozrite tú radu..

Jeden, z Lisabonských mostov

Pokiaľ Vám tento most pripadá ako most Golden Gate v San Franciscu, nemýlite sa. Je to skrátka jeho „napodobenina“. Na foto môžete vidieť ešte jednu nezvyčajnú vec, len je veľmi malá a nie je ju tu dobre vidieť. Je to socha krista, s roztiahnutými rukami. Ale pozor! Veď tá je zasa v tisíce kilometrov vzdialenom Rio de Janeiro. Čo teda robi tu? Nuž miestnym sa páčila (rovnako ako San Franciský most) a tak si takú vyrobili 😊Je taká ako tá v Riu.

Ale čo tá dobrota? Veď som predsa spomínal, že aj tá bude.. Nuž je to Pasteis de Belém alebo Pasteis de Nata. A tá mi opäť chutí. Je to dobrota. 😊 A prečo Paisteis de Belém? Lebo tento Lisabonský koláčik vznikol práve v štvrti Belém. Vymysleli ho mnísi z kláštora Monsteiro dos Jéronimos v Lisabonskej štvrti Belém v 1837 roku. V 19. storočí bolo mnoho kláštorov, kde mnísi používali bielka na bielenie svojich rúch. Ale čo so žĺtkami? A tak vymysleli tento koláčik. Jeho náplňou sú vaječné žĺtka s cukrom a krémom, veľmi podobne to chutí, ako náš puding. Ako to už býva, z existenčných dôvodov, mnísi svoj tajný recept predali. Predali ho miestnemu obchodníkovi, ktorý vlastnil aj cukráreň, neďaleko kláštora. Tá cukráreň stále funguje. Boli sme tam 😊 Toto sa stalo v 1837 roku a tá fotka, je odtiaľ – z cukrárne.

A takto vyzerá Paisteis de Belém

Odtiaľ sme sa vybrali samozrejme k oceánu, teda k ústiu rieky Tejo. Vlastne sme tam už boli, keďže Belémska veža je vlastne vo vode. No a kúsok odtiaľ je aj známy pamätník objaviteľov. Je monumentálny. Obsahuje postavy významných ľudí portugalskej histórie, ktorým dominuje prvý z nich – Henrich Moreplavec (podporovatveľ portugalských objavov). Áno, práve odtiaľto vraj vyrážali Portugalskí moreplavci na svoje výpravy.