Ďalší deň sme boli kúsok od Lisabonu (asi 40 min.), v palácovom komplexe Pena v mestečku Sintra.
Je to malé no kráľovské mestečko, kde si zbohatlíci kupovali a stavali domy, paláce a kde by som určite nechcel šoférovať, lebo je to malé a úzke mestečko, a každý kto navštívi Lisabon sa sem chce ísť pozrieť. Palác Pena je úžasný, veď posúdte sami. A vyviezť sa sem dá (za cca 3 eurá) krásnym autobusíkom (kde ste samozrejme natlačení ako sardinka v oleji..)

Palácový komplex Pena

V samotnom mestečku Sintra je samozrejme čo vidieť a zažiť a tu sa už tie davy turistov troška miernia. Kam ďalej? My sme sa vybrali Quinta da Regaleira.

Quinta da Regaleira je obytný komplex, ktorý je zároveň zapísaný na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Celý komplex sa skladá z hlavnej budovy, kaplnky, veľkým parkom s množstvom jazier, jaskýň podzemných tunelovým systémov a tiež z dvojice 27 metrov hlbokých obrátených veží.

A takéto som ja musel (chcel/nechcel) absolvovať. A zvládol som. Nemám rád chodenie po schodoch smerom nadol, takže pre mňa to bolo celkom náročné.

Veže nadol (sú dve)

Palácu sa tiež prezíva Palác milionára Monteira po bohatom obchodníkovi z kávou.

Erb milionára Monteira

Potom sme sa šli dobre napapať. Ja som mal znova makrelky, a musím povedať, že to bola dobrá voľba. Boli totiž lepšie, ako tie na začiatku pobytu. Mňam. Portugalsko je skrátka „morská krajina“.

Môj výborný obedík v meste Sintra

A keď už sme pri tom mori, kúsok od Sintry a teda aj Lisabonu a nachádza miesto, pomenované Cabo da Roca. Je to najzápadnejší bod nielen pevninského Portugalska, ale samozrejme celej kontinentálnej Európy. Toto miesto obmýva atlantický oceán, rovnaký, ako som sa v ňom kúpal pred 22 rokmi keď som bol v USA, ibaže tentokrát z opačnej strany. Možno za tú dobu dáka vlnka priplávala. Bol som zvedavý, ako toto miesto vyzerá. Od oceánu fúka veľký vietor, ktorý bičuje neúprosne morské vlny do skál. Po pravej strane stojí 165 metrov vysoký maják, no a po ľavej strane pamätník, magnet pre turistov, miesto, kde sa všetci fotia. A keď všetci, tak aj my 😊A takto to vyzerá..

Najzápadnejší bod kontinentálnej Európy – Cabo da Roca

Pomník na najzápadnejšom bode. Všetcia sa tu fotili. Čo sme horší? 😊

Maják na mieste Cabo da Roca

Janka si tu kúpila krásnu korkovú kabelku. Luis-Vitton to samozrejme nie je, avšak je krásna. A bol som veľmi rád, že si ju vybrala a takto sa troška potešila. Presne totiž vie, čo kúpiť druhým ale sebe? Sebe si väčšinou nič nekúpi. Takto je to pre nás pekná spomienka. Vždy keď ju na Janke uvidím, vždy si aj ja spomeniem..

Jankina nová korková kabelka

Ďalší z Portugalských divov je kláštor v Batálha (bitka). Tento kláštor bol vybudovaný Jánom I. v roku 1386 po vyhranej bitke Aljubarroty. V nej Ján zvíťazil a tak kláštor musel postaviť. Do správy bol daný dominikánom, až kým ho napoleonské vojská v roku 1810-11 nevyplienili. O rekonštrukcii rozhodol až v roku 1840 Ferdinand II. Portugalský a v roku 1983 bol kláštor zapísaný na Svetový zoznam UNESCO.

kláštor v Batálha

Boli tu krásne veľké sály. Jedna z našich spolucestovateliek, zdatná v speve, si tu aj zaspievala. My ostatní sme iba tíško závideli.

kláštor v Batálha

Potom sme išli pozrieť ďalší div Portugalska, kláštor v Alcobaçe. Tiež UNESCO, (tentokrát od roku 1989).

kláštor v Alcobaçe zvonka

Kláštor spolu s kostolom patria medzi prvé a najväčšie gotické stavby v Portugalsku a taktiež sú jedny z prvých kláštorov cisterciánskeho rádu. Sú tu hroby kadejakých (no mne neznámych) panovníkov, tak ich radšej ani nebudem menovať. Aj tak by ste si ich nezapamätali, rovnako ako si ich ani ja nepamätám.

Ale kláštor vyzeral pekne. Nech teda radšej hovorí fotografia.

… a zvnútra

… a z átria

Nazaré

Po chutnom obede, sme sa vybrali pozrieť mestečko Nazaré. Názov je prebratý z mesta Nazaret. Je to jedno z najobľúbejších prímorských letovísk v Portugalsku. Ak by ste ale očakávali davy turistov v plavkách polehávajúcich na pláži, mýlili by ste sa. Mesto má jedno z najnebezpečnejších pobreží v európe s najvyššími vlnami. Teda, raj pre surferov. (Aspoň tých skúsených). Vlny boli naozaj obrovské.

Pláž v Nazaré

Prvý kostol v Sítio bol postavený pamiatku zázračného zásahu Panny Márie v roku 1182, ktorá zachránila život portugalskému rytierovi, keď v jedno ráno lovil jeleňa. Vtedy padla hustá hmla. Jeleň sa rozbehol smerom k vrcholu útesu a v hmle bol rytier odrezaný od svojich spoločníkov. Keď si uvedomil, že je na okraji útesu, spoznal to miesto. Bol pri malej jaskyni, kde bola uctievaná socha Panny Márie s Ježiškom. Nahlas sa modlil „Panna Mária, pomôž mi“.. Kôň sa zázračne zastavil na konci skalnatého bodu zaveseného nad prázdnotou čím zachránil jazdca a jeho koňa pred pádom z výšky viac ako 100 metrov, ktorý by určite spôsobil ich smrť.

Na pamiatku zázraku dal nad malou jaskyňou postaviť kaplnku ( Capela da Memória ), do ktorej dal kráľ Roderic umiestniť zázračnú sochu .

Kaplnka nad útesom v Nazaré.. s obrubou, aby sme nespadli my..

Boli sme si pozrieť aj novší kostol svätyňa Panny Márie z Nazaré.

Po krátkom „rozchode“ sme sa vybrali pozrieť si miestny maják. Bolo to dole, cestou k pobrežiu, a keďže sme už boli aj z celého dňa uchodení, (aspoň ja) využili sme na vyvezenie sa miestnych „podnikavcov“, ktorí nás (asi za 2 eurá) vyviezli od majáku naspäť ku kaplnke. Neviem, či to bolo oficiálne, skôr by som asi vsadil na miestnych podnikavcov (dvoch) jeepmi. Rozhodne sme však neboli jediní.

Maják v Nazaré