hrad Óbidos

Ďalší deň sme mali v pláne pozrieť si ďalší div Portugalska, hrad Óbidos (aspoň zvonka) ležiaci v mestečku prekvapivo nazývanom Óbidos no a samotné mestečko, ktoré vyzeralo ozaj malebne, ako z obrazu dákeho umelca.

Hrad Óbidos

Stredoveké mestečko Óbidos

Aveiro

Po výdatnej noci a zaslúženom spánku, sme sa druhý deň vydali do ďalšieho Portugalského mesta Aveiro prezývaného „Portugalské Benátky“. Nachádza sa tam totiž množstvo kanálov s lodičkami, veľmi pripomínajúcimi Benátske gondoly – barcos moliceiros. A na jednej takej sme sa aj my vydali spoznávať miestne kanály.

Lodičky v Aveiro

Lodičky sú v tomto regióne hlavná atrakciia, ale zaujímavostí je tu viac.

Preplúvame popod mosty, kde je množstvo stužiek. Čo to? Hovorím si. Zamilované páry tu priväzujú stužky, aby ich láska vydržala. Podobne ako v iných miestach zámky. Len je to menšie, praktickejšie, ľahšie a lacnejšie.

Most v Aveiro

Mesto leží asi 60 km od významného študentského mesta Coinbra, kde študovala aj naša sprievodkyňa. Ochutnali sme aj „miestnu špecialitu. Je ňou sladkosť “ovos moles´. Táto dobrota obsahuje vaječný žĺtok zmiešaný z cukrom a zalisovaný v oblátke. Ovos moles vymysleli jeptišky. Pri žehlení límčekov a ďalších súčastí oblečenia totiž používali vaječný bielok. Čo potom ale s prebytočným žĺtkom? A tak vymysleli ovos moles. Myslel som si, že to bude veľmi sýte a tá chuť…

No nebudem Vás veľmi napínať. Bolo to celkom dobré. Nebola to síce delikatesa, ktorú musíte bezpodmienečne vyskúšať, ale bolo to celkom dobré. A nebolo to moc sýte. Asi preto, lebo som mal iba jednu sladkosť. Pri väčšom počte by to asi už sýte bolo..

Kúsok od Aveira sa nachádza pekná pláž, ktorú sme si boli pozrieť.

Pláž pri Aveiro

Pláž neďaleko Avero

Porto, mesto vína,  pekných kachličiek Azulejos a Harryho Pottera

Asi nikoho neprekvapí, že Porto je (hneď po Lisabone) druhým najväčším mestom Portugalska, rovnako z Lisabonom a oblasťou Algavre aj turisticky najnavštevovanejším. My sme mali na toto mesto mať vyhradených 1,5 dňa na prehliadku (na pol dňa bol naplánovaný výlet po „zostávajúcich dvoch divoch Portugalska“), ale viete ako sa hovorí: „Chceš Boha rozosmiať? Povedz mu svoje plány..“.

Mesto Porto, je, v podstate ako väčšina miest v Portugalsku na kopci. A namiesto chodníkov sú tu tzv. „mačacie hlavy“. Treba preto mať na nohách pevnú obuv. Ani to Vás však nemusí zachrániť, keď je mokro (a tým pádom i šmykľavo) a Vy sa ponáhľate. Kam? No predsa za Portským vínom k rieke Duoro. 😊Áno, to je tá rieka. Rieka ktorá preteká mestom, a ktorej údolia neďaleko mesta dali vzniknúť známemu Portskému vínu. A kto by už nepoznal a aspoň raz neochutnal Portské víno?

V súčastnosti je už vo svete viacero vín, ktoré chuťou, vôňou pripomínajú Portské víno, ale v Európskej Únii sa označením Portské víno smie označovať iba to z Porta. A prečo je vlastne Portské víno iné ako ostatné vína? Veď predsa tu máme také známe oblasti ako Tokaj, Champane a čo ja viem aké ešte iné?

Vo Veľkej Británii na začiatku 18teho storočia sa víno stalo veľmi obľúbeným (a nielen tam, samozrejme) artiklom. Dovtedy sa dovážalo z francúzska. Lenže na počiatku 18teho storočia, počas vojny “o španielske dedičstvo“ stála Veľká Británia proti Francúzsku. Čo teraz? Nuž budeme víno dovážať odinakiaľ. Napríklad z Portugalska. Problém však bol, že víno takú dlhú cestu častokrát nevydržalo a po ceste sa kazilo. Skrátka málo alkoholu. A tak sa vymyslelo fortifikovanie. Čiže zvyšovanie alkoholu vínnym alkoholom. Preto je iné, ťažsie.

Sudy Portského vína

Čo sú to azulejos? Azulejo je obvykle štvorcová, jednostranne glazovaná keramická kachlička s farebnou výzdobou – najčastejšie jednofarebnou. Z väčšieho počtu azulejos sa skladajú nádherné nástenné obrazy. Slovo azulejo je arabského pôvodu a znamená aj všeobecne “modrastý”. Nie, nie je to špecialitou Porta, či Portugalska (takáto výzdoba sa bežne nachádza napríklaf i v Španielsku), čo je, ale asi svetový unikát je vďaka azulejos jedna z najkrajších železničných staníc v Európe. Volá sa Sao Bento a vyzerá takto:

Železničná stanica v Porto

Železničná stanica Sao Bento v Porte

A ako súvisí spolu Porto a Harry Potter? Nuž autorka čarodejníka Harryho Pottera J.K.Rowlingová žila niekoľko rokov v Porte. Samozrejme, sa ním nechala v mnohom inšpirovať. Napríklad aj knižnicou Livraria Lello, čo je pohybujúca sa knižnica v Rokforte.

Livraria Lello – jedno z najkrajších knihkupectiev sveta a inšpirácia pre knižnicu v Rokforte (Harry Potter)

Keď však Janka nešťastne spadla počas dažďa a ponáhľania sa do vínnej pivnice za portským vínom, nebolo to len tak. K žiadnej zlomenine našťastie nedošlo, avšak nebolo to dobré aj tak. Noha opuchla, bolela, nedalo sa na ňu dostúpiť, vyzeralo to, že tu sa náš výlet končí. Janka je však bojovníčka a tak sme sa pomocou taxíku Bolt odviezli a pozreli si toto kníhkupectvo, zašli si na výbornú limonádu a tak príjemne strávili deň. Na iné už nezostávali sily. Ako môže chvíľková nepozornosť, doslova jeden zlý moment pokaziť dovolenku? My sme mali veľké šťastie, že sa nám táto patália stala až v predposledný deň zájazdu a že sa vďaka Bohu nestalo horšie. Aj keď aj toto bolo určite nepríjemné a bolestivé. Nuž ale, aspoňže sa to stalo na koniec zájazdu…  Preto netreba ľutovať ani peniažky za poistenie.

Pomarančový nápoj

Čím je ešte známe Porto? No predsa krásnym mostom Ponte De Dom Luis I. Nachádza sa skoro na každej pohľadnici z Porta. Zdá sa Vám tento štýl povedomý? Skoro ako Eifelovka? Nie, Gustav Eifel ho nepostavil. Postavil ho však jeho žiak, Théophile Seyrig.

Legendárny most Ponte De Dom Luis I v Porte

V Porte sme si pozreli ešte nádherný kostol Igreja do carmo, ktorý je zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Doobeda som sa ešte vydal do národnej banky Portugalska kúpiť zopár pamätných mincí, veď keď už tu som, treba poslať pohľadnice a troška som sa aj priplietol do obchodov so suvenírmi. Kúpil som si korkový obal na pas. Nádherný je. Pekná spomienka.

Cesta domov

A potom už nasledoval iba let domov.. Letisko v Porte mi pripadalo celkom moderné. Je druhé najväčšie v portugalsku. Nachádza sa iba 11km od centra mesta. Má jednu pristávaciu dráhu s dĺžkou 3480 m. Ročne obslúži okolo 9 miliónov cestujúcich. A tak sme leteli. Do Viedne a potom pekne autobusom do Bratislavy..

Nie, toto nie sú moje ruky 😊

 Takže dovidenia, pri čítaní o ďalšom peknom meste. A tí ktorí to ešte vládzu, behajte, spoznávajte. No a BON VOYAGE… 😊 (šťastnú cestu).

Maťo.