Ako sme cestovali?

Už na úvod bolo cestovanie veľmi zábavné. Odchádzali sme vlastným autobusom na letisko Schwechat odkiaľ sme sa mali až v priebehu poludnia dostať do hlavného mesta kráľovstva nórskeho, čiže do Oslo. Sprievodca Marcel, studnica vedomostí, nám ešte cestou na Schwechat drmolil veľa zaujímavostí a pikošiek o rakúsku. „There are no kangaroos in Austria!“ hlása jeden zo suvenýrov, napr. aj na viedenskom letisku. Viete ako vznikol? Tak ako si mnohí mýlia Slovensko a Slovinsko, omyly sú aj medzi inými štátmi. Napríklad aj u našich južných susedov Austria/Australia. Takže pozor, v rakúsku nežijú kengury!

Let do Oslo

Tento let ubehol rýchlo (asi 2:20hod.), bez vzruchu, keď nepočítame skvelý servis spoločnosti Austrian, ktorý stojí za zmienku. 2dc minerálky a čokoládka s nápisom „Servus“. Ešteže dali Janke na vypýtanie dve. Pre let nám vybrali maličké lietadlo Embraer 195, ktoré obsahovalo dve sedačky po pravej a dve po ľavej strane. Takým malým lietadielkom som ešte neletel, ale tak ja som toľkým ešte neletel… navyše v rámci Európy nelietajú veľké stroje, iba malé lietadlá. A miesta na nohy tam bolo dosť. (Keď sme šli na jar Ryanair-om, tam sa mi zdalo miesta na nohy podstatne menej). A tak som si, rovnako ako bolo  na miestnej čokoládke napísané, pomyslel „Servus“ a letelo sa ďalej. Let bol veľmi príjemný. Čo som aj chcel, žiadne turbulencie som nikdy nezažil a ani nemusím zažiť. Načo stres..

Servus na palube lietadla

Náš Embraer 195

A sme tu!

Celý let bol viac-menej polooblačný, no s príchodom do Oslo nás privítalo upršané počasie. Ako by určite viacerým napadlo, kde prídem ja, tam i Boh nado mnou plače 😊. Aspoň tak sa niekedy zvykne hovoriť. Prílet bol chvíľku poobede, a hneď sme sa „našim“ autobusom doviezli z letiska rovno, do hotela. Po krátkej pauze, ktorá mi prišla na oddych určite vhod, sme sa spoločne vybrali do ulíc. Hneď na začiatku sme sa stavili vymeniť si nejaké peniažky. V Nórsku a v Osle, ale peniažky veľmi nepotrebujete. Nóri podobne ako Švédi, kráčajú s dobou a tak aj maličké obchodíky mali terminál na kartu.

Pri tejto prechádzke sme si boli kúpiť lístok na MHD, 48 hodinový od zajtra, aby sme trocha ušetrili čas aj peniažky a mohli toho uvidieť čo najviac. Je nutné povedať, že v nórsku sa dajú kúpiť také Oslo pasy (nepoviem presne ako sa to tu volá) a tak sme mali v cene lístka nielen zadarmo MHD, ale vstupy do prakticky všetkých pamiatok a múzeí, ktoré sme v Oslo navštívili. A že sme ich navštívili… Náš sprievodca totiž razil teóriu, keď už, tak nech sa to poriadne oplatí. Samozrejme nám.

Večer sme ale boli už unavení, ale lístky sme chceli začať používať až od zajtra. Čo teraz? Išli sme aj s požehnaním nášho sprievodcu dve zastávky načierno. Takto pekne sme začali náš výlet.

Cestu sme začali pri Oslo Domkirke kde v roku 2012 Anders Breivik nastražil bombu a až potom so svojou zbraňou odišiel na ostrov Utoya, kde bohužiaľ pokračoval vo svojom masakre. Celkovo tak pozabíjal 77 ľudí. No a pred týmto kostolom je práve toľkoto ruží. Za každú obeť jedna.. Pri neskoršom vyšetrovaní vyšlo najavo, že nastraženou bombou pri Domkirke chcel iba odlákať pozornosť a celý čas sa pripravoval na zabíjanie na ostrove Utoya.

Pamätník obetiam vyčíňania Andersa Breivika

Nasledovala cesta okolo najväčšieho chrámu, najstaršej krčmy v meste, nórskeho parlamentu, hlavnej ulice, až k prekrásnemu národnému divadlu. Toto divadlo nie je venované jednému človeku (ako u nás napr. divadlo P. O. Hviezdoslava ), ale hneď trom nórskym velikánom: Henrik Ibsen, Ludvig Holberg, Bjorn Bjornson, ktorých mená sú vypísané pod hornými oknami. Prečo trocháriť?

Divadlo

.. až sme prišli ku kráľovskému palácu. A keďže Nóri sú emancipovaní, v nórskej hradnej stráži môže byť a poctivo strážiť kráľovskú rodinu i žena. Od roku 2014  (kedy toto nariadenie schválil nórsky parlament) majú povinnú vojenskú službu aj ženy. Vraj, kvôli rovnoprávnosti.

Kráľovský palác v Oslo

Utrmácaní sme sa pobrali na hotel. Ešte predtým sme si ale dali dobrú „kebabovú“ večeru s Fantou. Typické nórske.. 🙂