A ide sa poznávať. Hurá!

Veď načože iné sme tu? A tak včerajšia bolesť nôh musela rýchlo ustúpiť do autu. A ako sme plačlivé počasie včera zanechali, tak nás dnes privítalo. Našťastie iba krátko. Navštíviť sme však stihli radnicu, kde sa slávnostne udeľuje Nobelova cena za mier, aj keď tú ešte za dažďa…

Sála, kde sa uskutočňuje banket po odovzdaní Nobelovej ceny mieru

.. a potom hybaj do národnej galérie. Národná galéria v Osle podľa mňa nie je ktovieako pekná budova zvonka, ale vzácne skvosty ukrýva vo svojom vnútri. Taká šedá kocka je to. Oveľa krajšie sú tie poklady. Asi najdrahším a najslávnejším je obraz od Edvarda Muncha – Výkrik a potom od Vincenta Van Gogha – Autoportrét. Bolo zaujímavé vidieť tieto originály naživo, ešte sa pri nich i odfotiť. Aj keď nie som ktovieaký milovník maliarskeho umenia.

Edvard Munch – Výkrik

Vincent Van Gogh – Autoportrét

Pred každým vzácnym obrazom je tu na zemi čiara, za ňu už nevstupujte. A pri obraze Muncha stál pre istotu aj miestny bodyguard. Čo urobil Maťko, kvôli peknej fotke? Cúval, šteloval sa, hľadal tú správnu pozíciu, jasné, že aj za čiarou, čo našťastie dalo do pozornosti iba bodyguarda, nie alarm. A ten mi prišiel veľmi slušne dohovoriť.

Stále tu ale rozprávam iba o sebe, ale čo Janka? No, musím s neľúbosťou priznať, že v poslednom čase som magnet na trápne situácie skôr ja. Zlatá žienka Janka mi pomáha zo všetkých síl sa z nich vylízať.. Pri prechádzkach Oslom to bola ona, ktorá viac času strávila nosením nášho spoločného batohu na chrbte ako ja. Keďže je však absolútny odporca modernej techniky (tlačítkový telefóm je inn), rovnako ako neplatí platobnou kartou, iba hotovosťou, prišla teda moja chvíľa jej aspoň troška poďakovať. Blížili sme sa totiž do prístavu a tam sa za plánovanú plavbu platilo kartou..

Keďže počasie sa už začínalo vylepšovať a predpoveď počasia hlásila na zajtra pekný čas, rozhodli sme sa na zajtra rezervovať si výlet loďou po Oslofjorde. Vidieť pekné miesta Osla z diaľky, najlepšie tak, aby sme štartovali po vidne, videli na lodi západ slnka a vracali sa za tmy.

Potom sme sa v kľude a pohode vybrali (loďou MHD) na polostrov Bigdoy, kde ležia asi dve najnavštevovanejšie múzeá v Oslo a to múzeum lode Fram a múzeum Kon-Tiki. (múzeum lode Fram je vraj najnavštevovanejším múzeom v celom nórsku).

Neviem, či čitateľ bude vedieť, loď Fram bola tá loď, s ktorou plával Roald Amunsen v rokoch 1910-1912 na južný pól, ktorý potom dobyl a názov Fram je ako budovateľské heslo, znamená Vpred! Bola to už tretia polárna plavba lodi, keď sa vydal Amunsen dobyť južný pól. Múzeum je vlastne loď, kde si vyjdete na palubu, potočíte troška kormidlom, a hor sa do podpalubia. Tu sa nachádzajú zväčša autentické veci z expedície, kajuty, uvidíte ako námorníci žili, kde sa zabávali, kde jedli.. musím povedať, že to bolo zaujímavé. V múzeu sa ešte nachádza miestnosť, ktorá simuluje chlad na južnom póle.. to aby návštevníci vedeli a na vlastné telo cítili. Bola však pokazená a tak bol náš vstup o túto atrakciu ochudobnený.

Múzeum lode Fram zvonka

Loď Fram

Druhé múzeum, ležiace oproti múzeu Fram, sa volá Kon-tiki. Ukrýva v sebe až dve lode. Kon-tiki, plť postavenú z balzového dreva, a loď Ra II, ktorá bola postavená z trstiny. Na lodi Kon-tiki sa plavil nórsky antropológ, zoológ, spisovateľ Thor Heyerdahl v roku 1947 s piatimi ďalšími členmi. Spoločne preplavili tichý oceán z Peru do Polynézie. Cieľom tejto expedície bolo dokázať, že obyvatelia z južnej Ameriky mohli osídliť Polynéziu. Loď bola pomenovaná KON-TIKI podľa boha slnka (v mytológii Inkov). Táto expedícia bola sponzorovaná zo súkromných zdrojov a zdrojov armády USA. Kniha Thora Hayerdahla o tejto expedícii sa stala svetovým bestsellerom a predalo sa z nej viac ako 50 mil. kusov.

Loď Kon-tiki

Loď Ra II, zasa slúžila ako dôkaz možnosti osídlenia karibiku a plavila sa zo severnej afriky. Neviem ako druhá teória, ale tá prvá o osídlení polynézie bola po dlhých rokoch, genetickým rozborom vyvrátená. A keďže sa dožil jej autor Thor Heyerdahl krásnych 87 rokov a zomrel až v roku 2002, bolo to myslím, vyvrátené za jeho života. Napriek tomu, sú expedície stále hodnotené ako veľmi cenné a prínosné. Najmä asi vďaka všeliakým experimentom, ktoré sa vykonali a zdokumentovali. Najvtipnejší na tom všetkom je podľa mňa fakt, že Thor Heyerdahl sa za celý život nenaučil plávať!!

Loď Ra – II

Naše ďalšie kroky viedli do skanzenu. Síce tento skanzen nie je taký slávny ako jeho brat v Štokholme (skanzen v Štokholme bol prvý na svete), ale rozhodne bol pekný a mali sme možnosť vidieť, ako sa kedysi v nórsku žilo. Musím povedať, že toto miesto sme brali dosť z rýchlika, lebo sme prišli vari 45min. pred záverečnou.. čo sa nepáčilo Janke, keďže tu bolo pekne a my sme namiesto pohodlného kochania sa, behali sem a tam, aby sme toho čo najviac stihli. Šup šup, neni čas na zaháľku.. povzbudzoval nás sprievodca k heroickému výkonu.. a tak sme poctivo chodili a pozerali. Ja som už potom mal celkom dosť, nohy mi dreveneli, dokonca som aj spadol, kopec zážitkov k tomu, tak som to tu už troška aj ignoroval a niekedy aj posedával na priľahlých lavičkách. Janka ale poctivo poznávala a behala od budovy k budove. Závidím.

Kostol v skanzene

.. a to sme mali namierené ešte do hlavného dómu patriaceho nórskej cirkvi, popozerať si prístav, krásnu operu a nebyť únavy, sprievodca by ešte isto niečo zaujímavé vymyslel..

Prístav v Oslo

Budova opery a baletu v Oslo je krásna moderná budova, postavená 12.4.2008 za účasti nórskeho kráľa Haralda V. Stojí v zálive Bjorvika pri pobreží a na otvorení sa mimo iných zúčastnili dánska kráľovná, prezidentka fínska, ale aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Budovu dostavali o 5 mesiacov skôr ako bol ohlásený termín a ešte ušetrili peniažky. To by sa na Slovensku stať nemohlo. Je možné, zájsť sa pozrieť na strechu. Keďže budova opery leží pri mori (v zálive Bjorvika pri Oslofjorde) a keďže už stihla padnúť tma a budovy v prístave boli pekne nasvietené, musel to byť krásny zážitok. My sme však tento pekný zážitok nezažili, keďže som bol už naozaj z celého dňa veľmi unavený. A ako teda vyzerá táto krásna stavba?