Nový deň

S príchodom nového dňa a výdatného odpočinku sa vrátili aj sily. Nový deň, môžeš začať.
So začiatkom dňa, nás privítalo lepšie počasie, a my sme mohli pokračovať v poznávaní. Naším cieľom sa tentokrát stal Frognerov park, kde sa nachádzajú sochy slávneho nórskeho sochára Gustava Vigelanda. Je ich viac ako 200, najkrajšie a najznámejšie sú: obelisk Kolebeh života, nachádzajúci sa v strede parku, a Monolit nahnevaného chlapca. Všetky sú ale nádherné.

Sochy Gustava Vigelanda, v strede obelisk Kolobeh života (detail je na prvej fotografii tohto cestopisu)

Vigelandove sochy sú z granitu, železa a bronzu

Monolit nahnevaného chlapca

Skokanský mostík v Holmenkollene

Prišli sme sa pozrieť aj na skokanský mostík a biatlonový areál v Holmenkollene, ktorý sa nachádza v Osle. Teraz už vieme, že Nasťa Kuzminová ohlásila návrat do súťažného kolotoča, avšak v tejto chvíli tu boli jej posledné preteky. My sme tiež videli pretekárov, ktorí tu trénovali na koliečkových bežkách. Z mostíka sa dalo naspäť na zem dostať, nie iba výťahom. Viacerí odvážlivci išli dole tzv. ZIP LINE. Nie však z našej skupiny. Ja by som sa bál.

Areál v Holmenkollene

Naše ďalšie kroky smerovali do múzea dopravy. Boli tu krásne, staré súpravy, ktoré sa používali v Osle v 40.-tych, 50.-tych, 60.-tych rokoch. Niektoré ešte aj s odkladaním na lyže, či bežky, bola tu však i súprava, ktorá bola ťahaná ešte i koníkmi. To bolo radosti, pred každou súpravou, v každej sme sa chceli fotiť. Pripadali sme si troška ako malé deti. Každý ale peknú fotku chcel mať.

Historické súpravy MHD

Odkladanie lyží na jednej zo súprav

Po rozličných múzeách došiel čas aj na pevnosť Akershus, týčiacu sa nad zálivom. Áno, aj tú sme si dôkladne pobehali. Postavená bola v  15. storočí za vlády Hakona V. Pevnosť sa postupom času rozrástla na stredoveký hrad.

pevnosť Akershus

Konečne došiel čas i na nákupy suvenírov. Obligátne magnetky a pohľadnice museli byť. Ja si, ale z väčšiny krajín vozím ak sa troška dá i tričko. Ja viem, sú predražené. Je to „pasca na turistov“, ale tak čo narobím? Kde inde si ho kúpim? Je to i pekná spomienka na chvíle, keď som bol odtrhnutý od reality a cestoval. A aby to tričko nebolo iba tak hocijaké, musí byť vyšívané. Také totiž dlhšie vydrží… A čo Janka? Tá by pre druhých iba kupovala a kupovala… no, ale pre seba si nekúpi nič. Akurát magnetku. Tak som bol rád, že som ju presvedčil na kúpu malého trolla. Na lyžiach a v čapici. Dobre sa bude vynímať v domácej presklenej poličke, čo máme. Bude tam spolu s kazaškom z Astany i losíkom zo Štokholmu..

A keďže sa deň neúprosne blížil k večeru, bol čas, nastúpiť na vyhliadkovú loď po Oslofjorde. A ako vidno i z fotografie, počasie nám už naozaj prialo.

 

Krevetová hostina

Hurá na plavbu.. a aby bola plavba ešte viac ozvláštnená, v cene lístka bola aj večera. Krevety. Kde inde si dať krevety ako v prímorskom štáte, ktorý ich spolu s inými morskými živočíchmi loví „na kvantá“?

Pre Janku to bol veľký zážitok. Ešte nikdy totiž krevety nejedla. Ako to vyzerá? A budú mi krevety chutiť? Ja sa priznám, že už som krevety jedol. To mäsko mi pripadá podobné, ako kuracie mäsko. No,.. lenže som si ich predstavoval na tanieri, už pekne načistené… Realita bola, že si si ich v podpalubí spolu so sendvičom, šalátom, masielkom, kôprom nabral, koľko si chcel, a pekne si ich čisti. A tak sme si ich čistili. Ale  musím povedať, že boli naozaj dobré, aj Janke chutili. Našťastie.

Aby nám plavba rýchlejšie a zvesela utiekla, nie, nespievali sme si zvesela, rozhodli sme sa kúpiť si varené víno. Hoci nie sme moc na alkohol, tobôž nie v nórsku, kde je alkohol drahý, bolo však veľmi príjemné posedieť si na lodi s našou skupinkou a so sprievodcom, spomínali sme rôzne cestovateľské príhody a informácie aj zo zákulisia cestovania. A medzitým padla noc. Takže polovicu plavby sme mali v noci a videli aj nočné Oslo.

Nie, takouto nádherou sme teda nešli. Loď a prístav v Oslo.

Konééc

Posledný deň sme mali trocha naponáhlo. Veď treba ešte toľko pekného zažiť. A už iba pol dňa na poznávanie. A tak sme vyrazili… šup šup, neni čas na zaháľku.. takto nás povzbudzoval náš sprievodca. A tak sme ešte boli pozrieť najvýznamnejší katolícky kostolík v Osle, (hlavná rímsko-katolícka katedrála, volá sa kostol sv. Olafa), národný cintorín, pozostatky starého Osla a Munchovo múzeum, ktoré sme však my s Jankou už nedali.

 A bolo nás viac. Skrátka sily nám už nestačili.

Cestu  na letisko nám sprievodca spríjemnil sumárom toho, čo všetko pekné sme videli, aké ma nórsko miestne špeciality a informáciami o živote v nórsku.

Na letisku sme videli prepážku, kde sa dala vrátiť nórska daň, keď ste mali od nákupu bloček. My sme mali. A tak po vypísaní mena, čísla pasu, i dokladu o nákupe a platobnej karte, mi do asi 3 dní, teda veľmi promptne vrátili spomínanú daň. Už som o tom počul, že také býva, zažil som to ale prvý krát.

Janke ešte zostalo zopár peniažkov a tak sme sa ich vydali utratiť do tax free shopu. Nepochybujem, že to tu bolo s rabatom vyšším ako inde, avšak pivo napríklad bolo lacnejšie ako v potravinách. Také som zažil prvý krát v živote, aby na letisku polo lacnejšie ako v samotnom meste. Vždy tie veci na letiskách v duty free obchodoch sú výrazne drahšie ako inde. Vysvetľujem si to jednoducho… a dúfam, že i správne. V nórsku (a vôbec asi v severských krajinách) majú takú veľkú daň, že aj keď majú zisk za jednotlivý tovar vyšší ako inde, po odpočítaní dane, ktorú v duty free obchodoch neplatíte, je to vlastne lacnejšie. Tá daň je v nórsku vyššia, špeciálne na alkohol.. a pivo alkohol je. Podarilo sa mi dokonca kúpiť i pivo, ktoré je vyrábané a stáčané za polárnym kruhom. Aké je? Neviem, ešte som ho nepil, dúfam, že dobré…

A potom už nasledoval iba let domov..

 Pohľad z okienka 

…a predsa len ešte niečo. Už (až) v lietadle sa nám sprievodca preriekol, že on má dnes narodeniny.. Inak by sme mu samozrejme dáku somarinku kúpili. Takto kúpil on nám. Po prílete a vyzdvihnutí si batožiny, ktorá každému doletela (tentokrát to ale bolo jedno, boli sme doma), nás pohostil veľkými gumovými medvedíkmi zaliatymi v čokoláde (kúpili sme si na jeho radu na letisku i my) a nejakým nórskym tvrdým alkoholom. (Ten mi až tak nechutil, tak ale ja nie som na tvrdé) naliate do letiskových kalíškov, ktoré sme si z lietadla ukoristili. Tak sme mu aspoň pogratulovali a zatriasli pravicou.. bolo to od neho veľmi milé.

Po prestupe z lietadla vo Schwechate do autobusu, uháňajúcom smer Bratislava, stihol sprievodca Marcel urobiť ešte malú „didžinu“ a síce nám púšťal najslávnejšie nórske pesničky od slávnych nórskych interpretov, ktoré sme mali na záver ohodnotiť, ktorá pieseň sa nám najviac poáčila. Ten záver sme ale my s Jankou nestihli, nakoľko nás s Jankou na naše prianie vysadili pod stanicou (odtiaľ nám ide priamy spoj domov) a ostatní potom pokračovali smer Mlynské Nivy v Bratislve. Tak som našej skupine na rozlúčku poslednýkrát zatykal „Ahojte!“ Čo sa podľa mňa páčilo všetkým, len nie mojej Janke, ktorá sa na mňa vyčítavo pozrela.. 🙂

Takže dovidenia, pri čítaní o ďalšom peknom meste. A tí ktorí to ešte vládzu, behajte, spoznávajte. No a BON VOYAGE… 😊 (šťastnú cestu).