Do Berlína sme už došli za tmy. Vďaka meškaniu na odchode, a pomerne dlhej ceste…
Našťastie/vďaka Bohu sme mali zarezervovaný hotel Ibis kúsok od stanice. Rezervovali sme si ho cez portál booking, a chceli sme na 3 noci. Či už dákym nedopatrením, alebo chybou personálu, alebo, ako hovorieva kolega, chybou medzi klávesnicou a stoličkou, bola urobená rezervácia na 2 noci, čo sme našťastie zistili už dávno pred odchodom, takže bol čas s tým niečo urobiť. Pôvodná myšlienka zavolať, či napísať tam mail sa ukázala ako nie veľmi efektívna. No tak nič, budeme musieť rezerváciu stornovať a vytvoriť nanovo. I tak še dá, no ale už nie cez mail a čakať na odpoveď, ide sa oprášiť angličtina. Veď načo som v škole dral lavice? A tak som volal do hotela, do Nemecka. V hoteli mi ale recepčný vysvetlil, že oni s tým nič nemajú, keďže je o cez booking, on rezerváciu nevie zrušiť a musím ísť iba cez nich. Tak som zavolal im. Škoda, že to bolo až do Írska. Po vypočutí si požiadavky mi milá tetuška povedala, že to samozrejme možné je a že sa mi o chvíľočku ozvú. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi o chvíľu volalo číslo, s predvoľbou Singapur 😊

Globalizáciu skrátka nezastavíš. A tak sme si pokecali. Moja angličtina nie je nijak dobrá. Na otázku „How are you?“ (Hav ár jú?- Ako sa máš?) som schopný odpovedať, že som žiadnu haváriu nemal. Každopádne sme sa s tetou pochopili rýchlo a ona ku mojej maximálnej spokojnosti prehlásila, že o pár minút bude rezervácia zrušená. Paráda, ide sa rezervovať nanovo, tentokrát už dobre. A tak sme rezervovali. Peniaze za ubytovanie nebolo treba posielať hneď, platí sa až na mieste.

Do Nemecka som šiel s veľkým nadšením. Pekne som si ešte doma naštudoval všetky dôležité pamiatky Berlína. Brandemburská brána, Bundestag, Pergamon múzeum, Berlínsky múr.. všetko naštudované. Ešte aj spoje, akými sa tam dostanem.

Náš vlak na stanici v Berlíne

Prvý zádrhel nastal, keď som chcel zaplatiť za hotel kartou. Nie je problém, vravel mi milý recepčný. Priložil som teda kartu k čítačke. Kolieska, ktorých bolo v termináli určite dosť zarachotili a potom vyniesli nemilosrdný ortieľ – karta zamietnutá. Nie toto určite nechcete počuť na dovolenke, stovky km od domova. Ako je toto možné? No nič, nebudem zo seba robiť šaša, vyložil som pred seba celú hotovosť čo som mal, no chýbalo mi ešte 110 eur. Aká výhoda, že som ženatý, tie peniaze doplatila manželka Janka. Hurá a sme ubytovaní. Moment, ale veď ja nemám viac, ako 10 eur v drobnom a karta na recepcii odmietla poslúchať. Už som sa videl, ako namiesto zážitkov posedávam kdesi pri kostole a prosím o jedlo. Ako je toto možné? A potom Janke trklo. Veď ty máš na karte nastavený limit 200 eur. A akúkoľvek vyššiu čiastku banka automaticky neschváli.. Áno, áno, to bude určite ono, vydýchol som si.

Na ďalší deň hlásili prehánky. Nevadí, pôjdeme pozrieť múzeá. Predtým sa ale dobre vyspíme. Tento majstrovský nápad však mali asi všetci turisti, ktorí v Berlíne boli, lebo ten rad, čo v Pergamonskom múzeu bol, odhadla pracovníčka v múzeu na 5-6 hodín. Čo teraz? Veľmi som sa do múzea Pergamon tešil. No ale nebudem tu stáť takú dlhú dobu na lístky.

Pracovníčka múzea nám odporučila, keďže sme v Berlíne aj zajtra, aby sme prišli hodinu pred ich otvorením. To by nemal byť problém. Tak sme zamierili do jedného menšieho múzea. Múzeum DDR. Tam by už nemal byť taký nával. Bolo to múzeum, ležiace tesne pri rieke Spréva, ktoré poukazovalo na „staré dobré časy“, keď sa na dovolenku chodilo maximálne na výjazdnú doložku do Juhoslávie alebo Bulharska, či Maďarska – k Balatonu a na pomaranče (áno, tie kôstkové z Kuby), bolo treba stáť v dlhom rade. Bol to čas fotografických filmov značky ORWO, na ktoré si celkom pamätám a na nadšené prvomájové sprievody. Ja viem, ten rozdiel medzi existenciou mňa a dinosaurov už nie je veľký..

Čo s načatým dňom?

Vráťme sa ale ešte naspäť. Keď nám to múzeum v tento deň nevyšlo, rozhodli sme sa pobehať si nakoniec Berlín sami – pešibusom. Počasie sa nakoniec trochu umúdrilo. Síce dážď bol doslova na spadnutie, nepršalo však a tak sme mohli spoznávať. Kúsok od ostrova múzeí (múzejný ostrov, sídli tu 5 najvýznamnejších Berlínskych múzeí) sa nachádza najvýznamnejší evanjelický chrám Berliner Dom.

Je to najväčší a najvýznamnejší evanjelický chrám v Berlíne a pravdepodobne i v Nemecku. Nachádza sa skoro na každej pohľadnici. Dá sa odtiaľ dostať i na strechu a vidieť zadarmo Berlín z výšky. Ja sa výšok už bojím, pokračovaním SM-ky sa mi zdá, že sa mi to zhoršuje. A tak, keď sme si prečítali varovanie, aby na strechu šli iba osoby, ktoré sa neboja výšok a nevadí im úzke schodisko, padlo jednoznačné rozhodnutie. Jani ideš a tu máš môj mobil. Pekne to tam pofoť, ja si fotky z mobilu rád pozriem. A Janka fotila.

Berliner Dom zvonka

.. a zvnútra

Výhľad na Berlín

Prišiel čas, poobzerať sa trochu po meste, na „paškál“ prišla pýcha Nemecka – Brandemburská brána.

Brandemburská brána

Počasie nám už opäť trochu ukazovalo svoju daždivú tvár a tých ľudí, čo sa tam ponevieralo… darmo, stále je to najznámejšia pamiatka Nemecka, akýsi cream de la cream z Berlína.

Zriadená bola ako colná brána do Berlína. Potom ňou chvíľku mohol prechádzať iba cisár, potom chvíľu nacisti, po druhej svetovej vojne tam vešali ruské zástavy, potom komunisti, a potom, keď sa vybudovala železná opona pre zmenu nik. A teraz, sa pod ňou môžu slobodne prechádzať hocikto..

Súsošie na Brandemburskej bráne nestálo stále. Je tu však od roku 1791 (brána je od roku 1734). Volá sa Kvadriga a vybudoval ju Johann Gottfried Schadow. Napoleonovi sa socha tak páčila, že ju dal v roku 1806 dopraviť do Paríža. 18214 sa však dostala naspäť do Berlína.

Kúsok opodiaľ bolo mestské informačné stredisko s dobrými cenami za pohľadnice aj magnetky. Keďže magnetky radi zbierame a je to vždy vďačný suvenír aj pre naše rodiny, tak sme si veľa pokúpili. No a pohľadnice, tie zbierame iba my. Len len, že sme nekúpili celú miestnosť, kde infocentrum sídlilo. 

A DOSŤ na dnes, už som nevládal a tak sme sa presunuli naspäť do hotela.

Bundestag

Dobrý oddych, ale robí svoje. Vyložiť si nohy na posteľ, dobre sa natiahnuť, to je raj pre SM-kára. A tak sme sa po dobrom oddychu rozhodli k večeru ešte niekde vyraziť. Veď predsa keď už sme v Berlíne, nebudeme celý večer iba na hoteli, i keď by si to za tú cenu ubytovania určite zaslúžil 😊

No čo, hlavné mesto Nemecka nepatrí medzi najlacnejšie. Zvlášť, keď bývate skoro v centre. Voľba padla na Bundestag, spolkový parlament nachádzajúci sa neďaleko.

S Bundestagom sa mi spája aj jedna moja vtipná príhoda. Totižto na tú kupolu Bundestagu sa dá zadarmo dostať. Jediné, čo treba, je urobiť bezplatnú rezerváciu. Tak som to urobil a pekne si ju vyklikal, ešte pred cestou, samozrejme, aby som si ja mohol vybrať čas a nie, čo už zostalo. Prišiel mi mailik do mailboxu, pohoda. V Nemecku na hoteli otváram mail, veď kedyže to na tú strechu ideme. A tam stálo: Predbežná rezervácia, účasť potvrďťe do.. (jasné, že som to už dávno prešvihol, upsss..) Takže Berlín, z výšky Bundestagu neuvidíme. Aspoň nie teraz. Nevadí, aj tak chceme ísť pozrieť na Berlínsku televíznu vežu, čo je pri námestí Alexanderplatz. Ale pekne poporiadku. A toto bolo na dnešný deň už naozaj všetko.

Pergamon múzeum

Ako nám tetuška poradila, tak sme aj urobili. Prišli sme si kúpiť lístky hodinu pred otvorením. Žiadny rad nebol. Vlastne sme tam boli hodnú chvíľu jediní, poznávania chtivý. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď sme si šli kupovať lístky a pani pri kase zahlásila: Tak dnes o 13:30 môže byť? (Bolo asi 9:00 hod.). No môže, čo už s Vami? Pomyslel som si..
Poznámka: V čase, keď editujem a opravujem tieto riadky, sa ku mne dostala informácia, že múzeum Pergamon, bude na dlhých 14 rokov z dôvodu rozsiahlych rekonštrukčných prác zatvorené. Takže sme ho stihli naozaj na poslednú chvíľu.

Moja maličkosť sediaca pred múzeom Pergamon

 Čím je známe a vzácne pergamonské múzeum? Názov tomuto múzeu dal oltár z Pergamonu, ktorý Nemci objavili 1878-1886 a po veľkých vyjednávaniach s tureckou stranou priviezli do Berlína, kde pre neho v roku 1901 postavili zvláštnu budovu. Ten som chcel veľmi vidieť, keďže v Pergamone resp. mestečku Bergamo, v dnešnom Turecku som bol, mám odtiaľ fotku, viem presne kde stál… osud si ale niekedy s cestovateľmi zahrá zvláštnu hru, a tak tomu bolo aj tentoraz. Síce som sa do Berlína dostal, dostal som sa aj do pergamonského múzea, avšak oltár sa rekonštruuje… zrovna v tomto čase! Aká smola. Aj tak je však čo obdivovať. Okrem množstva vzácnych vykopávok z Ázie a blízkeho východu, bola pre mňa (a asi väčšinu návštevníkov) dych berúca kompletná Ištariina brána. Je to ôsma brána, ktorou sa vchádzalo do starovekého mesta Babylon. Len povedzte. Vyše dvetisíc rokov si stojí majestátne niekde v Babylone a potom ja pri nej.. K výstavbe brány došlo niekedy okolo roku 575 pred n. l. a bola zasvätená bohyni plodnosti, lásky a vojny – Ištar.

 
Ištarina brána

Veľmi veľa diel, vystavených sú kompletné chrámy, alebo teda aspoň ich predná časť. Tak tomu je i u Diovho chrámu, ktorý tu tiež môžete vidieť..

Diov chrám

Ale už zasa preskakujem. Po zakúpení vstupeniek sme si to namierili na Alexanderplats, jedno z najväčších a najznámejších námestí v centre Berlína. Áno, boli sme sa trošku pomotať po obchodoch a áno, nevynechali sme ani jednu z pých Berlína, televíznu vežu, kde sa dá pozrieť na celý Berlín z výšky. Riadne z výšky!

 
námeste Alexanderplatz

televízna veža v Berlíne, áno, tam hore sme boli

Môžete sa pokochať okolím z výšky 210 metrov, vybudovali ju 1965-1969 a bola pýchou východného Berlína. Vysoká bola 365 metrov, po inštalácii antény v 90. rokoch sa zvýšila na 368 metrov.

A aké to v nej bolo naozaj? Aké mám z toho pocity? No, hore Vás vyvezie celkom svižne výťah, nezabudnúc sa pochváliť, na koľkom poschodí sa to vlastne nachádzate.. A Vy stúpate a stúpate, až do „gule“, ktorá je celá presklená. Nemusíte sa báť, aj ja som bol v tejto chvíli hrdina. A mesto bolo ako na dlani. Pamätáte si pohľad na model železnice? Boli dva typy, HD alebo TT..

Presne tak vidíte Berlín zhora. A aj tú železnicu tak uvidíte. Presne, ako hračkársky model. Veľmi sa mi to páčilo. Pri každom pohľade vidíte aj obrázok, fotku s popismi, akú významnú budovu to môžete vidieť.

Berlín z výšky

Povojnová história Berlína

Áno, mám na mysli Berlínsky múr, ktorý bol postavený 13. augusta 1961 a zbúraný 9. novembra 1989.

Stal sa určite najväčším symbolom studenej vojny, rozdeľoval Berlín na dve časti: východnú a západnú.

A takto vyzerá Berlínsky múr po 62 rokoch..

Berlínsky múr

Z východného do západného Berlína (a naopak) sa dalo dostať. Berlínsky múr mal niekoľko priechodov. Najznámejším (a dodnes zachovaným) sa stal tzv. checkpoint Charlie (alebo checkpoint „C“), ktorý sa stal známym aj fotografiami z októbra 1961, keď proti sebe stáli americké a ruské tanky.

checkpoint Charlie

Vedľa Berlínskeho múru sa nachádza aj múzeum holokaustu, kde je popísaná história každého národa, ktorého sa holokaust dotkol, z ktorého bolo odvlečené najmä židovské obyvateľstvo na nútené práce a do koncentračného tábora.

múzeum holokastu

Po pozretí aj tohto múzea už bol čas to zabaliť a ísť sa vyspať na hotel.

Posledný deň v Berlíne sme sa už iba motkali, dokupovali si chýbajúce suveníry a vychutnávali si atmosféru Berlína.. no a večer sme už boli v stovežatej (Prahe), kde sme mali kúsok od stanice objednané ubytovanie.

Ako sme sa v Berlíne pohybovali?

Všetky Berlínske pamiatky sú dostupné metrom. A sú pri sebe dosť blízko, takže ak Vám chôdza nerobí problém, dáte to aj na pešo. Čo sa lístka týka, nenašiel som, že by niekde ponúkali nejakú „Berlínsku kartu“, ako to v niektorých mestách  býva, teda kartu, kde by bolo cestovanie a pamiatky zadarmo, tak, ako to bolo napr. v Barcelone, alebo v Salzburgu. A tak sa nám vzhľadom na našu dĺžku pobytu najviac oplatil 2×24 hodinový cestovný lístok (pozor, lístok je 24 hodinový, nie denný, čiže ak si ho označíte napr. na obed, platí do druhého dňa, obeda). Zastávky metra sú skvelo pomenované a tak na zastávke napr. Brandemburská brána (Brandemburger tor), bola naozaj Brandemburská brána a na zastávke Bundestag bol naozaj Bundestag, a pod.

Čo sme jedli?

V Nemecku sú typické tzv. „Beergarten“, čiže miesta, kde sa dá rýchlo najesť a hlavne vypiť dobré nemecké pivko.

My sme ale žiadnu cez tie dni, čo sme boli na potvoru nevideli (alebo som bol slepý) až v posledný deň, keď už na to nebol čas. A tak sme si obľúbený (náš i Bavorský biely wurst – párok) dali až na stanici „na stojáka“. Vzhľadom na prostredie, to určite nebol kulinársky vrchol, ale zasýtilo nás no a ďalší zážitok, ktorý sme v Berlíne chceli zažiť, sme si mohli odfajknúť.

biela klobáska s hranolčekmi. Michelinskú hviezdu by to nezískalo, ale my sme si pochutili