Miesto úvodu.

Poslednú dobu (posledné tri roky) sa pravidelne vydávame na sever. Najskôr to bolo Švédsko-Štokholm, minulý rok Nórsko-Oslo, tento tok sme sa vydali do Fínska-Helsinki. Prečo na sever? Nuž je to skvelá príležitosť uniknúť teplu. Kým ostatní sa paria, Vy si užívate príjemné teploty. Tak preto.

Mnohí vravia, že tieto tri severské mestá sú atraktívne v poradí ako som ich popísal. Na život možno. Na množstvo pamiatok asi tiež. Rozumný cestovateľ si to, ale naplánuje (pokiaľ to samozrejme ide) tak, aby mal veľa zaujímavých zážitkov priamo na ceste. Tak napríklad, sme sa zviezli trajektom z Helsínk priamo do krásneho hlavného mesta Estónska-Tallinu. Alebo Vám poviem, najväčšie „nebíčko v papuľke“ som zažil práve počas tohto výletu. Ochutnal som sobie mäso, pečené sardinky ako chipsy a iné. Ale pekne po poriadku.

Z Janky sa stáva čoraz väčší cestovateľ, ale aj opatrovateľ a pomocník. Za to jej patrí moja nesmierna vďaka. Bez nej by som to nedal a hlavne nebavilo by ma to..

Tak a sme tu.

Tak a sme tu. Cesta lietadlom bola pokojná a potom z letiska sme sa tiež pomerne rýchlo dostali. Prídeme do mesta a tam viac ako každý druhỳ s bielou námorníckou čapicou na hlave. Hm, nejaká nová móda toto, pomyslel som si. Ale v zásade všetkým slušia. Asi si aj ja jednu kúpim. Nech zapadnem. Až večer si pogooglim a zistím, že sme prišli akurát na jeden z najobľúbenejšîch fínskych sviatkov – Vappu. Je to na 1.mája, sviatok práce.

Ľudia, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium, si v tento deň dajú na hlavy typické biele čiapky, tzv. teekkarilakki. Behajú s touto čiapkou, často aj v karnevalovom oblečení, po meste alebo v sprievodoch. V Helsinkách univerzitní študenti a študentky prichádzajú k soche Havis Amanda v blízkosti prístavu, na hlavu jej dajú absolventskú čiapku a často ju aj iným spôsobom ozdobia. 

Sviatok Vappu

Pekne sme si to veru vybrali. A to sme o tom ani nevedeli. Ale ako sa hovorí “Náhoda je blbec”. Tentokrát nás veľmi milo prekvapila. 

Ubytovaní sme boli takmer v centre, relatívne na skok od peknej vlakovej stanice. Z nej sme mali namierené rýchlovlakom do blízkeho fínskeho mesta Tampere. Ale poďme pekne po poriadku:

Po zaslúženom oddychu, zorientovaní sa v meste, sme si to zamierili k najznámejšiemu miestu Helsínk, Helsinskej katedrále. Áno, to je tá známa, pekná biela budova, symbol Helsínk, ktorá je na každej druhej pohľadnici odtiaľto.

Helsinská katedrála

Je to evanjelická katedrála, asi aj preto je zvnútra celkom striedmo zariadená, nie ako prečačkané katolícke kostoly

Blízko od nej sa nachádza ďalší veľký chrám, Uspenská katedrála (chrám večného spánku Panny Márie). 

Uspenská katedrála

Tento chrám patrí fínskej pravoslávnej cirkvi a je z vnútra veľmi pekne vyzdobený. Ruský vplyv je tu cítiť. A niet aj divu, Petrohrad je od Helsínk vzdialený vzduŝnou čiarou 300km. Pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa do Petrohradu z Helsínk bežne cestovalo. Dokonca aj vlakom, pendolinom. Pravda je však tá, že v rokoch 1809 až 1917 bolo Fínsko ako veľkovojvodstvo v personálnej únii s cárskym Ruskom. ( V rokoch 1808 – 1809 Fínsko dobyli armády ruského cára Alexandra I. )

Ruské kolo

Kde inde, ak nie na Ruskom kole získate ohromujúci výhľad na mesto? Kde inde si pozriete z vonka čo stojí za návštevu a čo nie? Jedine na Ruskom kole. Ak teda netrpíte strachom z výšok. Vtedy je návšteva skôr prekliatím. Ja síce trpím strachom z výšok a mám pocit, že čím ďalej tým väčším, ak sú však priestory uzavreté ( napríklad dáka kabínka), tak sa to dá. A výhľad je neopísateľný.

Ruské kolo v Helsinkách

Ruské kolo sa nachádza v prístave. Áno tam, kde každé ráno nosia rybári všakovaké potvory z mora. Nachádza sa tu však i iné. Kde inde ako v Škandinávii vyskúšať mäsko zo soba? No, vegetarián nie som a tak som ho vyskúšal. Už si presne nepamätám ako chutí (s odstupom pol roka), ale viem, že to bolo mňam a nie fuj. Aby aj rodičia a sestra neostali nepoučení,. kúpil som aj domov troška sušeného mäska..

Sobie mäsko

Po obede sme si naplánovali pozrieť pevnosť Suomenlinna. (Niektorí-Janka  vďaka mne ju absolvovali 2x, ale po poriadku). Suomenlinna je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch,mpred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Žije tu asi 850 obyvateľov, v roku 1991 bola zaradená na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kedysi patrila švédsku (keď bolo fínsko pod švédskom), chvíľu zas Rusku..
Keďže sa jedná o sieť ostrovov, dostať sa na ňu (resp. na ten najväčší ostrov) môžete loďou, čo je vlastne miestna MHD, takže lístok na MHD platí aj tu. Na ostrove je množstvo múzeí (to bol aj dôvod, prečo sme Suomenlinu navštívili. Na „hlavný“ ostrov sme išli loďkou, ale niektoré ostrovy sú tak blízko, že ich spája jednoducho most.

Most medzi dvoma ostrovmi

Príjazd na pevnosť Suomenlinna

Ako som už spomínal, na ostrovoch sa nachádza viacero múzeí. My sme sa rozhodli navštíviť vojenské múzeum a ponorku Vesikko. Do vnútra ponorky sme sa však nedostali. Bola zavretá. Škoda, lebo mohol to byť tiež pekný zážitok, na ktorýnsom sa najviac tešil..

Vojenské múzeum na ostrove Suomentinna

Ponorka Vesikko

Po krátkej prechádzke som mal už vážne dosť. Boli sme sa prejsť na najvzdialenejší cíp ostrova a keďže nebola v okolí dáka lavička, sadol som si aj na také malé zábradlie. A to, som nemal robiť, alebo musím byť dôslednejší, lebo mi tu vypadla peňaženka a ja som to zistil, pravdaže, keď už som bol dávno doma, na izbe. Už som sa s peňaženkou rozlúčil, ale mám ženu, ktorá sa iba tak ľahko nevzdáva. Ide sa naspäť rozhodla! Ale ako, keď som už unavený a už sa skôr motkám, ako kráčam. Vieš čo, najrýchlejšie bude, keď ty tu zostaneš a pôjdem iba ja, rozhodla. Už predtým, sme vylučovacou metódou (kde som ju isto mal, kde som platil) identifikovali, kde by asi mohla byť. Ale bude tam? Veď je to ako hľadanie ihly v kope sena. A po 3 či 4 hodinách? Keby to bolo na Slovensku, tak ju už dávno niekto nájde a si ju zoberie.

A predstavte si, že Janka mi tú peňaženku našla! Neveril, by som, keby to nebola fakt pravda. A tak mi zachránila nejaké peniaze, no najmä doklady..

Kostol v skale

Vo Fínsku, v Helsinkách, majú jednu unikátnosť (teda určite tu majú viacero unikátností) a tou je kostol postavený v skale. Kostol sa volá Temppeliaukio.

Kostol Temppeliaukio postavili dvaja bratia, architekti a otvorili ho v roku 1969. Postavený je priamo do pevnej skaly, preto je známy aj ako Skalný kostol. Zaujímavosťou je, že nemá zvony. A takto vyzerá z vnútra:

Temppeliaukio, kostol vytesaný v skale

Potom sme sa boli pozrieť na fínsky parlament a pamätník asi najväčsieho a najznámejšieho skladateľa Jeana Sibelia. Umiestneného v parku, a ani sme sa k nemu nedostali a pozorovali ho obďaleč.

Pamätník Jeana Sibelia