Bratislava

Začnime pekne v Bratislave, na železničnej stanici..

Nočný vlak, stojaci v Bratislave, idúci z Budapešti, mal už v Bratislave celkom pekné meškanie. Celkovo až 80 minút, ktoré sme strávili upotení a rozčarovaní na peróne. Aké bolo moje prekvapenie, keď som neskôr, ráno, rozlepil oči chvíľu pred Varšavou a zistil, že nemeškáme. Cestou sme stratu pekne dohnali. Ako a kde? Neviem. Tváril som sa, že spím.

Prečo tváril? Nuž v ležadlovom kupé som síce niekedy spal, no niekedy iba chcel. Aj tak cestu hodnotím pozitívne.

A samotné kupé? Maličké, malé, nuž, ale čo človek potrebuje keď sní? Nohy som si tam pekne natiahol, a kufor sa tam tiež vošiel. Boli sme tam, v kupé pre štyroch traja. Ja, manželka a kolega.

A z hľadiska SM? Spal som pre istotu dole. Aby som sa nezgúľal. Veľmi som sa bál nočnej návštevy WC. Pre tých, ktorí s týmto mávajú problém, nočné cestovanie určite nie je. Ja to zväčša odbavím jednou návštevou, a keďže som teraz večer práve kvôli tomuto veľmi nepil, nočná návšteva sa neodohrala vôbec. Bude to znieť veľmi divne, ale bol som rád. Prial som si to a vyšlo to. Veď to poznáte, ak ste SMkári.

Po príchode do Varšavy sme si to zamierili rovno do kancelárie, dokúpiť ďalšie lístky. Naším cieľom bol rýchlovlak do mesta Gdaňsk, a ten býva častokrát plný. Niet divu. Cestu cez polovicu Poľska prekoná za 2,5 hodiny a fičí miestami až 200 km za hodinu. Vlak to bolo pendolino, vpredu riadne pretiahnuté. Vyzeralo ako japonský ŝinkanzen. V takom niečom som sa viezol prvý krát v živote. Otvorené kupé, miesto pre kufre špeciálne vpredu i vzadu. Celkom pohodlné. V druhej triede dávali k miestenke vodu, v prvej bolo k sedeniu jedlo. Rozdiel bol asi 20 Eur. Podarilo sa nám kúpiť lístok do druhej triedy. Pred cestou som si pozeral vlak a počet miest prvej a druhej triedy tak približne 50 na 50. Tak bolo potrebné byť pripravený na obe varianty.

Deň nultý a prvý

Aký je to deň nultý? Nuž taký, že sme nasadli na noc a hneď zaľahli. Popravde, vedel som, že sa takto dá cestovať a cestuje do Varšavy, kvôli svojej „ropuche“ som sa, ale bál cestovať v noci. Potrebovali sme sa však vrátiť po štyroch dňoch cesty domov a jediný termín na predĺženie cesty bola streda. Prečo si si dovolenku u šéfa nepredĺžil? Môj šéf bol na dovolenke v Čechách a tak som ho nechcel zbytočne kontaktovať počas jeho dovolenky. No čo, pocestuje sa už v stredu, no a v nedeľu, aby sme ušetrili čo najviac času letecky domov.

No a ako teda prebiehal deň nultý? Janka nám vybavila cez železnice tzv. FIP preukazy do druhej triedy, takže sme mali cestu zadarmo. Platili sme iba príplatok do ležadlového vozňa. Toto bolo už na konkrétny vlak, ten náš smeroval z Budapešti. Nebol to síce žiaden luxus, ale bol pekný, čistý. Museli sme si na neho ale počkať. Osemdesiat minút:

Tabuľa nášho zmeškaného medzinárodného vlaku

Prečo tam, píšu Břeclav? Nie je to dáky omyl? Nuž nie je. Pol vlaku totiž v Břeclavi odpájali (asi som to prespal) a do Varšavy išla iba polovica vlaku. Snáď sme v tej dobrej? Boli sme. A keď sa rozvidnelo a ja som rozlepil oči, svišťali sme už veselo po Poľsku. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že bez meškania! Waou, niekde sme to teda museli dohnať. Asi v staniciach, kde sme mali dlhšie čakať, sme boli rýchlejší, myslíme si.. V každom prípade sme do Varšavy dorazili na čas a hneď sme sa ponáhľali, kúpiť si lístok do Gdaňska. Po trati premávajú rýchlovlaky, označené EIP (Expres InterCity Premium) a dosahujú rýchlosti 160-200 km za hodinu.

EIP rýchlovlak – foto poľského dopravcu PKP

Keďže sme mali preukaz FIP, cestu sme mali teoreticky zadarmo, museli sme si však dokúpiť miestenku na vlak – tzv. bilet dodatkowy, ktorý je pre tieto vlaky povinný. Všetky informácie sa mi ale podarilo dopredu dohľadať a tak som nebol prekvapený. Stál nás asi 10 eur.

Ale nemyslite si, že po Poľsku jazdia iba takéto vlaky 😊Každopádne to bol to pre mňa zážitok. A vymyslel som si, že sa musím ísť pozrieť aj do reštauračného vagóna. Ten je z polovice určený na státie, z polovice na sedenie. Nám sa podarilo zaistiť si miesta na sedenie a tak nám cesta pomerne svižne odsýpala. Cestu vedúcu okolo 370 km sme zvládli za dve hodiny a 35 minút.

Koštoval som síce aj miestne nealkoholické pivo, ale toto som si nemohol nechať ujsť. Pozrite na ten názov..