Prečo blog? Prečo bloguješ?
Je viacero záľub, ktoré ma z príchodom tej mojej kamošky roztrúsenej opustili, niektoré zostali a niektoré naopak vznikli. A zistil som, že mňa baví písať a zaznamenávať zážitky. Tak iba dúfam, že si to okrem mňa niekto prečíta 🙂
Prečo cestovanie?
Tak na toto je pomerne jednoduchá odpoveď – lebo ma to baví. Kľudne to mohlo byť napríklad háčkovanie.. 🙂
Každý blog, ak chce byť aspoň trocha sledovaný, by mal byť iný. Cestovateľských blogov je ale neúrekom. Tak prečo?
Je to asi tou mojou kamoškou, čo mám a o ktorú som sa neprosil. Chcem sebe i iným ukázať, že aj napriek chorobe sa dá snívať, plniť si sny a ísť si za tým. Zvāčša ťažšie, no dá sa. Život neskončil, len je iný. Treba sa skúsiť mu prispôsobiť. Nie plakať do vankúša, hoci máme na to plné právo. Ale ničomu to nepomôže.
Máš šťastie. Zatiaľ môžeš chodiť, môžeš cestovať. Mnohí z Vás, ale to šťastie nemajú..
Je to iba záľuba, nič viac. Rovnako tak môžem písať o hocičom inom. Pointa je, aby sa ľudia s touto chorobou nebáli plniť si sny. A môžu byť úplne iné. Keď si vie sny plniť dáky Maťo, tak prečo ja nie? Život oznámením diagnózy a problémami, ktoré máme predsa neskončil. A v to dúfam 🙂
Dajú sa niektoré zážitky a skúsenosti takpovediac preniesť?
Niektoré, čo človeku nenapadnú, tak hádam áno, väčšina určite nie.
A? Tak prečo to robíš?
Sú to moje zážitky a každý má určite tie svoje Treba si uvedomiť jedno: sme na mojom blogu, venovanom mojej záľube. Koho zážitky by tu mali byť? A učím sa troška lepšie písať a štylizovať.
Zároveň, keď raz nebudem môcť, poviem si: Toto pekné som zažil
