Za krásami Barcelony

Po raňajšom skoršom vstávaní (aspoň sme toho mali na raňajkách neúrekom) sme sa vybrali spoznávať krásy Barcelony so sprievodcom. Vlastne to bola sprievodkyňa Bára, (Barbora) ktorej Janka na otázku, že má poznačené dve osoby hneď pohotovo odpovedá: „No predsa ja, a manžel… 😀

A tak sme mali dva dni, po 4 hodiny „privátnu“ sprievodkyňu. Ísť sme mohli, kde nám srdce ráčilo, robiť čokoľvek sme chceli, zastaviť na darčeky či prestávka na kávičku, pivko, žiaden problém.. Eśte nám i pomohla vybrať dobrú reštauráciu a Janke (keďže trpí laktózovou intoleranciou) dobré bezlaktózové jedlo. Bol to náš poklad. Dokonca s mamou napísali i knižku. (Volá sa „Tak blízko, tak daleko“ ..keby si chcel niekto prečítať ako vnímali jedna i druhá odlúčenie, Bára totiž žije v Barcelone, mama v Česku a aký je „pravý“ neturistický život v Barcelone?)  

Obzreli sme si stred mesta, nové pamiatky (pre nás, lebo oni tu stoja už niekoľko dekád) ako Gaudího Sagradu Familiu, obytné domy casa Mia (La Pedrera) a casa Batló, nemocnicu Hospital de la Santa Creu i Sant Pau, ulicu La Rambla, kde bolo 17.8.2017 na ulici zabitých teroristami 14 ľudí po nájazde dodávky do ľudí. Strašné. Na konci La Rambly sa nachádza vychýrená tržnica mercat de la Boqueria.

Na tomto mieste sa troška pristavím, nakoľko to tu tí trhovníci robia veľmi rafinovane. Vedia, že sem prúdia davy turistov, nuž ale ako od nich vymámiť pár eur? Nuž do kornútka balia akúsi ochutnávku. Ochutnávku ovocia, salám, syrov, čoho len chcete. Ani my sme neodolali a rôzne korenené salámy vyskúšali.

Po prechádzke uličkami La Rambla a La Catalunya (najväčšie námestie v Barcelone) sme zamierili do prístavu a k soche Krištofa Kolumba, odkiaľ sa neborák vybral objaviť Ameriku.. nebolo mu na súši dobre? A vlastne, chudák, celý zvyšok života si myslel, že objavil novú cestu do Indie. Socha má však vystretú ruku a ukazuje… na Izrael, nie na ameriku    No.. nevadí ale to málokto ovláda a je to určite všetkým turistom, rovnako ako nám jedno.

Určite som aj polovicu vecí zabudol napísať, no ale veď ja môžem.. ja sú sklerotik :DDD Po posilnení sa vo výbornej reštaurácii, keď nás už sprievodkyňa opustila, sme sa ešte chvíľu pomotali miestnymi uličkami, a holá FC Barcelona volá..

Na štadión sme museli ísť kusisko metrom, a ešte potom pešo, ešteže vymysleli navigáciu.. Do štvrte, kde je veľa univerzít. Najskôr nabudia žiaci myseľ štúdiom a potom hor sa na futbal. CAMP NOU (Nou Camp – alebo nové ihrisko). Bol dokončený v roku 1957 a s kapacitou približne 99.500 divákov je to najväčší európsky štadión a 5. najväčší štadión na svete. Ešteže tu máme internet    (tie vedomosti)

Do štadióna sa dá dostať aj do vnútra, prejsť sa šatňou hostí (myslím), sieňou slávy klubu FC Barcelona, pre fanúšika určite krásny zážitok no a pozrieť si štadión.  Keďže mám však ku skalnému fanúšikovi ďaleko a keďže som po celodennej prehliadke bol dosť unavený (celkovo bývam po celom dni už unavený ) rozhodol som sa štadión pobehať a pofotiť zvonku a ušetriť peniažky pre ďalšie atrakcie. No čo, pohľadnica bude stačiť, pomyslel som si.  

Na ubytovanie som už dorazil v celkom zúboženom stave. Krívajúci, nakláňajúci sa ma jednu stranu, už sa mi vari aj jazyk zavracal. Skrátka max. vyčerpanie. A ešte Janka. Najradšej by so mnou rozprávala, keď mi to od vyčerpania moc nemyslí a rozprávam, ako po litri vodky. Stačí sa mi kúsok natiahnuť na posteli a je lepšie. Do rána som bol ako vymenený. Síce som sa bál ako bude, ráno na raňajkách som bol, ale opäť čiperný ako rybička. Chvála Bohu.